Objavte Slobodu

Rudolf Sloboda
Rudolf Sloboda
* 16. apríl 1938, Devínska Nová Ves
† 6. október 1995, Devínska Nová Ves

Rudolf Sloboda je významný slovenský spisovateľ, autor románov a poviedkových kníh, napríklad Narcis, Rozum, Krv, Jeseň, Pánsky flám, Útek z rodnej obce či Herečky. Pre divadlo Astorka Korzo '90 napísal okrem iných aj drámy Armagedon na Grbe či Macocha, napísal jednu básnickú zbierku, niekoľko kníh pre deti a niekoľko filmových scenárov. Za svoje celoživotné dielo sa stal v roku 1996 jedným z prvých laureátov Ceny Nadácie Tatra banky za umenie. V roku 2018 mu prezident Andrej Kiska udelil Pribinov kríž I. triedy in memoriam.

Sme hrdí, že v tomto roku, kedy by sa Rudolf Sloboda dožil 80 rokov, vám môžeme priniesť limitovanú edíciu kreditnej karty venovanú práve jemu.

Čítaj viac

Spomienky na Rudolfa Slobodu

Poviedky Rudolfa Slobodu

Niečo sa musí stať

Keď sa náš hrdina vrátil domov z krčmy a sadol si na posteľ, počúvajúc ženin dych začul kdesi v najhlbšej hĺbke svojej duše otázku: „Majú ťa v krčme radi?“ A hlas odpovedal: „Hej, radšej ako žena, ktorá tu spí.“
Myšlienka sa stala veselou a v tejto nálade náš hrdina zaspal. Vo sne omladol o tridsať rokov, mal teraz desať rokov, bol Šuhajkom a volal sa Janíčko. Keď sa prebudil, bol nahnevaný na seba aj na všetkých, s ktorými dnes besedoval. Hovoria stále to isté, tak ako on, ale to nie je najhoršie. Keď sa hovorí stále to isté, vyzeráme stále takí istí, bez ohľadu na skutočné zmeny.

Celá poviedka

Jášovské škovránky

V sobotu 15. októbra som bol už od rána nepokojný, lebo na druhý deň ma čakala cesta do Prahy, mal som sa tam zúčast­niť besedy o hre Armagedon, a spolu so mnou aj herečka Zita. Ona vlastne besedu zorganizovala. Údajne ju oslovili dve sleč­ny úradníčky po zhliadnutí hry a zatúžili po besede s autorom aj s ňou. Poznám prácu v takýchto kultúrnych inštitúciách, kam sa každý týždeň musí zohnať nejaký umelec alebo umelec­ké teleso či aspoň niekto kultúrne angažovaný, človek, muž alebo žena, a títo ľudia, tak trocha akoby z iného sveta — nie iba preto, že sú zo Slovenska, ale hlavne z tej kultúry majú niekoľko hodín zabávať, vzrušovať, potešiť, poučiť a ukojiť bese­dujúcich, poslucháčov, obecenstvo.

Celá poviedka

Za snom sen

Človek by stále chcel peniaze, ale napokon ani nevie, čo by urobil s takou sumou, o akej sa Hede snívalo, keď si kúpila dva žreby: mohla by vyhrať až stotisíc korún — prémiu — a okrem toho ešte nejaké menšie výhry. Tie dva žreby, dokopy za dvadsať korún, vlastne boli akousi vstupenkou do sna, ktorý sa začal v električke a skončil niekedy v noci, keď už bol celkom zdrvujúci a strašný.

Celá poviedka